....

ziadam tak vela od zivota?chcem byt len stastny, ako ostatni.Mat tie steklive pocity, ked sa na teba clovek ktoreho lubis usmeje, uzivat si dotyky, pohladenia, pritulit sa, citit z jej oci lasku, o ktorej vies, ze je len pre teba.Zit len pre tu osobu, splnit pre nu vsetko co si len zazela, a vidiet ako si vazi tvoju lasku, ktora odola casu, problemom, zlym a smutnym udalostiam ..... aby vzdy aj ked som na kraji tej priepasti, co mi vsetko krasne berie a pohlcuje, vedel ze niekto je tu pre mna, o kom viem ze mu na mne zalezi......... ale moja poziadavka je asi moc narocna, a trufala, pretoze zivot sa rozhodol mi podrazit nohy a dostat ma na kolena.....vzal mi lasku, to co som lubil zabil a vytvoril nieco podla svojich zvratenych predstav a to mi ponukol, vsetko, pocity, dotyky, pohladenia objatia su prec a zostal len pocit chladu....srdce krvaca a stale rychlejsie umiera a obracia sa na kamen, obycajny tvrdy, chladny kamen, ktory uz nedokaze viac milovat.... tak co vlastne odo mna zivot chce? naozaj som bol stvoreny len preto aby som bol ako bezcielne sa potulujuci tvor, ktory bez svojho stastia zas dokaze bez milosti ublizit druhym?Zivot a beziaci cas ma menia v nieco, co som nikdy nechcel byt....odolaval som ako sa len dalo, ale ten boj nedokazem vyhrat, stracam silu vzdorovat, stracam nadej....nechcem takto zit, to nejde...tak naco pokracovat? aby sa to divadielko dohralo do konca? zostat nakoniec uplne sam a odist do zabudnutia ako tien, ktory si nikto nevsimne, za ktorym nepadne jedina slza a nezostane ziadna pamiatka ...... ok vzdorovat uz nemam sil, ale tuto divadelnu hru dohram so zdvyhnutou hlavou.....reziser - zivot, hlavna uloha - ja ....... zaciname....