Odpust mi Hviezdicka

Co to ja robim? Vie mi to niekto vysvetlit? 

Sprvoti bezvyznamne debaty, obycajne kamaratstvo....temy sa menili raz vesele, inokedy neutralne, niekedy smutne, ale vsetko sme vedeli preskakat a ako tak sa z nich vymotat....cas, ktory udaval krok vpred a zaroven kresal kazdy den kus po kusku z toho co zostavalo....kamaratstvo sa menilo na doverne priatelstvo...prisli osobnejsie temy na rozoberanie, intenzivnejsie debaty...prakticky cele dni, viac casu straveneho spolu....zakazdym ked jedneho nieco trapilo vedel ten druhy podat pomocnu ruku, aj ked nie vzdy doslovne ale opora to bola obrovska, ta utecha, ze sa bez akehokolvek strachu z nasledkov mozes niekomu vyspovedat bola uzasna.... a cas stale siel.... vsetko bolo v poriadku, tie uzasne dni, prijemne prechadzky, smiech......nic nebolo hrane, nikto necakal viac, takto to bolo krasne.....a zrazu sa uvedomim .....(ano, ano ja som ten co vie vsetko pokazit)...kazdym dnom mi myslienky zalietavali k tebe stale castejsie a castejsie, az som nakoniec myslel na teba stale, tak moc som sa na teba tesil ked sme sa nevideli, chcel som ta vidiet vzdy usmiatu a stastnu.....co to je? Neprikladal som tomu ziadny vyznam, aj ked pravdu povediac som bol prekvapeny.....ale cas siel a vsetko sa zacalo stupnovat....kazdy den som horel nedockavostou, ked sme sa videli srdce sa rozbuchalo, ked si sa usmiala cervenal som sa .... uz som zacinal tusit .....ved ja som sa zalubil!!! Preco? Co teraz? Napriek vsetkemu co bolo slubene sa to predsa len stalo....ako je to mozne? A dokonca, dokonca aj skrz to, ze to v ziadnom pripade neslo sklbit dokopy pretoze tvoje srdiecko uz je "zapratane" ..... ani toto nezabranilo tomu mojmu zalubit sa. Uz ked som nevedel co zdoveril som sa .....bal som sa, ze v tebe vzplanie zlost, zavelis na ustup .....ale to nie ty....ty si uplne ina, pochopila si ma....ale moje srdce nechcelo, odmietalo sa s tym zmierit....tak ma to bolelo byt len kusocek od teba a nemoct nic ....zostat v absolutnej bezmocnosti.....Slubil som, ze to v sebe potlacim, ze vsetko bude ok a zas ako predtym .....aj ked som vedel, ze to bude nesmierne tazke....tazke tak ze som to nedokazal ...... A dnes? Dnes, ked som sa ta rozhodol definitivne vzdat, lebo ta nedokazem prestat milovat, a zahubit lasku nemozem ked som s tebou, ked travim s tebou cas......povedal som "pa Hviezdicka" .......teraz tu sedim, slzy mi stekaju po tvari, placem...tukam do klavesnice, poriadne uz na nu ani nevidim a pri tom stale na teba myslim.....tak strasne, tak moc mi budes ty a to vsetko okolo teba chybat....... Ublizil som ti, zanechal to vsetko, vzdal sa....tvoje slova "ostane po tebe jedno prazdne miesto" ..... Neboj Hviezdicka, laskou, ktoru mas v srdci to miesto zaplnis......